NEVER TO LATE

NEVER TO LATE>1.

20. srpna 2010 v 20:05 | NathLin*
to feel
Bola tmavá noc.Keby niekto išiel po cestičke smerujúcej k domu Daxnerovcou,určite by netrafil.Ale teraz tam bolo akosi rušno.V každom okienku svietili sviečky a bolo odtaľ počuť plač,ba dokoca krik človeka,ktorí prosil o smrť.Bol to krik Elizabeht,princeznej,ktorá avšak svoj titul odmietla a vydala sa za obyčajného roľníka.A iba o 11 mesiacov dávala svoj život dieťatku,ktoré doteraz nosila pod srdcom.Zbožňovala to dieťatko,aj keď vedela že pôrod nemusí prežiť.A práve teraz ona kričala od bolesti a prosila o rýchlu,bezbolestivú smrť.Vedela že už nemá veľa času,ale aspoň raz si chcela dieťatko privinúť k telu,počuť jeho zvonivý plač a utrieť mu slzičky.Bola nadšná že bude matka.Vtom sa z domčeka ozval detský,prudký plač,ktorí bol tak neuveriteľne zvonivý a nádherný že všetci zmĺkli.Už ani Elizabeth,matka tohto krásneho dievčatka nekričala od bolesti,neprosila o smrť.Pozrela sa na ňu a pošepky povedala:"Nicole."Do očí sa jej tentoraz nahrnuli slzy šľastia a už naťahovala ruky aby si mohla prekrásnu Nikki privinúť na svoje prsia.Nikki sa anjelsky usmiala na svoju matku a tiež sa akoby načiahla,ako keby sa jej chcela dotknúť.Narhalien,otec maléj Nikki ju zavinul do bielej plienky a opatrne ju podal Elizabeth.Tá pevne chytila Nikki a pobozkala ju na mokré čel a naširoko sa usmiala.Teraz už neprosila o smrť aj keď tá bola v tejto chvýli nevyhnutná.Stratila veľa krvi.Elizabeht zatvorila oči,privinula si Nikki ešte pevnejšie k prsiam pošepkala:"Dcérenka,vždy tu budem pre teba,ako anjel.Nezabudni,milujem ťa."Povedala tak potichu,že to nemohol počuť ani Natalien,hoci stál hneď vedľa postele.Elizabeth sa postedný krát pozrela na Nikki,potom na Nataliena,ktorému očami chcela povedať ako ho neskutočne miluje.Zatvorila oči a posledný krát vydýchla.Z posledným úderom Elizabethinho srdca sa malá Nikki rozplakala.Nathalien ju opatrne zobral do náručia a po lícach mu začali padať na mŕtvu Elizabeth horúce slzy.Pobozkal Elizabeth na čelo a zobral dva lístky zo stola.Z tvárou uprenou do zeme prešiel do vedľajšej izby a svojej vlastnej mame povedal posledné slová."Matka,odchádzam aj z Nikki do Ameriky,pozajtra nám ide loď.O mesiac som späť!"Povedal,otvoril dvere a nastúpil do taxíka.Za pár hodín boli v prístave,kde okamžite nastúpili na loď a plavili sa po mori.Bolo to pre Nathaliena prvý krát,že bol takto ďaleko od domova,ale išiel tam z presným účelom.Dať dcérku do detského domova a odísť naspäť domov.Chcel aby sa mala dobře,ale vedel že by v Francúzku musela pracovať a na kráľovskom dvore by ju neprijali.V Amerike majú deti veľké výhodi.Síce musia pracovať,ale nie tak jako tu.Nemusia drieť na poli ale iba pomáhať v detsom domove.Za štyri dni vystúpil z lode a zamierili dlhšiu trasu.Museli ísť vlakom z New Yourku do Seatlle,do Nikkinho nového domova.Cesta im trvala 40 hodín.Nakoniec našiel Nathalien,to čo hľadal.Biedny detský domov.Naposledy pobozkal malú Nikki na čelo,silno si ju privinul k hrudí a do plienky jej dal malú hotovost z listom.Na krk jej zavesil retiazku z malým srdiečkom a položil ju do rúk opatrovatelky.Tá sa naňho pozitývne usmiala a Nikki si privinula na prsia.Zatvorila dvere a Nathalien sa pobral domov.Avšak,jeho loď sa cestou potopila.Nikki už nikoho nemala.

NEVER TO LATE

20. srpna 2010 v 18:36 | NathLin*
to feel
[Chcem iba povedať,že toto je Fan Fiction a nemá to nič spoločné z Nikki,okrem mena :) Postavy sú vymyslené,príbeh je z mojej fantázie a preto zákazujem kopírovať!]

Rozprávač: Nicole Daxner

Rok narodenia: 1779

Hlavné postavy: Nicole Daxner,Matthew Lorens


KAPITOLY:

 
 

Reklama